Perla z Billy alebo tak tam by som chcel bývať
Luzer.sk - Konzervujeme …
Tak a je to tu :-). Tento post mohol prísť kľúdne o rok skôr, len vtedy som mal ešte posledné nádeje, že s luzer.sk sa stane niečo prevratné, že opäť budem mať chuť to tam rozhýbať… ale teraz už našťastie naivity takéhoto rozsahu neholdujem. Pred pár dňami mi Yegon poslal faktúru za doménu luzer.sk na ďalší rok a keďže projekt je už dávno mŕtvy, rozhodol som sa to ukončiť aj formálne :-). Svojho času to bola celkom milá komunitka a ja sám (a dúfam, že nie som jediný) som vďaka nej spoznal celkom dosť nových a zaujímavých ľudí. Neskôr sa vďaka turbo-vi rozbehol napríklad aj irc kanál. Keďže stále sa tam dá nájsť celkom hodnotný obsah (napríklad keď hladáte niečo o Pussycat dolls, čo priamo nesúvisí so zameraním portálu :-P) a bolo by mi lúto ho nikde nezverejniť, prehodil som obsah na subdoménu luzer.thomm.sk. Dúfam, že google pochytí zmenu zakial ešte luzer.sk existuje. Takže teda ak máte záujem o doménu s GTPR3 alebo jednoducho chcete napríklad premiérovi zdvihnúť popularitu, o pár dní bude doména luzer.sk opäť voľná k registrácií. Už by sa len asi patrilo poďakovať všetkým návštevníkom a obzvlášť všetkým autorom článkov za spoluprácu. Prajem veľa úspechov v budúcnosti. 
10 zaručených rád ako bojovať s lenivosťou
Lenivosť je jeden z najrafinovanejších protivníkov akých môže človek v živote stretnúť. Lenivý človek len ťažko dotiahne niečo do úspešného konca, väčšinou nerobí nič produktívne a ak sa aj do niečoho pustí, častokrát to odflákne, či urobí len polovičato. Spoznávate sa? Potom je tento článok určený aj pre vás. 
1. Dostatok energie je nevyhnutný
Celkom ťažko dokážete niečo urobiť, keď za vám budú zatvárať oči a v pravidelných intervaloch otvárať ústa za účelom vydania ďalšieho vzdychu. Ak ste fyzicky unavení, oddýchnite si, dostatok spánku je naozaj potrebný. Cvičenie taktiež pomáha rozprúdiť to čo vo vás je. Keď dostanete do duševnej pohody je ten správny čas pohnúť sa ďalej. Prirodzene, pokúste sa nestráviť týmto krokom polovicu dňa.
2. Začnite čo najskôr
Poznáte to - začať je najťažšie, keď sa rozbehnete, všetko pôjde ľahšie. Vyhnite sa otrepaným frázam “v pondelok už ale naozaj začnem cvičiť”, “akonáhle budem mať čas pustím sa do toho”. Keď sa chce, tak sa dá. Dobrým zvykom môže byť zvolenie si časového limitu pre začiatok. Do desiatich minút sa začnem učiť. I keď predtým musím upratať, umyť riad…
3. Čo presne chcete spraviť?
Akonáhle sa už konečne dostanete k tomu, že by ste aj niečo spravili, začínate rozmýšlať, čo presne idete robiť. Veď môžem začať z toľkých strán. Ani neviem v akom poradí by som mal postupovať. Jéj, kamarátka, o ktorej som nepočul dobrých pár rokov mi píše na icq!… Zle. Musíte mať absolútne jasno čo presne chcete spraviť. Využite pár minút predtým ak sa do toho pustíte, aby ste si vytvorili jasnú predstavu čo dnes chcete spraviť a ako konkrétne začnete. Čo spravíte prvé?
4. Dostante sa do urgentnej nálady
Kto nepracuje rýchlejšie keď vie, že to musí spraviť čo najskôr a čo najkvalitnejšie? Myslím, že nájsť niekoho takého je veľmi ťažká úloha. Aj keď urgovanie vie vyvolať stres, vie byť aj veľmi nápomocné. Urgovanie a pohoda sa nevylučuje. Skúste rozmýšľať na štýl “Musím to spraviť čo najskôr. Ale keď to nespravím, život sa nezrúti“.
5. Robte naraz len jednu vec
Či ste muž alebo žena, bude sa vám lepšie dariť pokial svoju koncentráciu venujete len jednej veci. Ak pracujem pri počítači, vypnúť Instant Messangery (ICQ, Jabber, MSN) je pre mňa nutnosť. Ak vám napíše človek, ktorý vás otravuje posledné dva týždne nonstop, nebude také ťažké sa ho “zbaviť”. Ak vám však napíše žena, ktorá sa vám už dlho páči, zbaviť sa jej bude ako nočná mora a aj ak sa vám to na koniec podarí, utrpí vaša koncentrácia. Platí to však aj keď pri počítači nie ste. Upratujete stôl? Upratujte stôl, nedávajte pračku prať. 
6. Sústreďte sa na klady a prínosy vašej práce
Miesto nekonečného omieľania prečo nie skúste zmeniť repertoár. Prečo by som to mal spraviť? Zarobím peniaze? Poteším priateľa/priateľku? Dosiahnem svetový mier? Nestojí to za to konečne to urobiť? Veď čím skôr sa do toho pustíte, tým skôr sa povinností zbavíte a dosiahnete cieľ.
7. Odmeňte sa
Či je už hlavným cieľom čokolvek, ak sa netýka aj priamo vás alebo je časovo vzdialený (po dokončení projektu) neplní úplne svoj cieľ. Motivujte sa. Určte si niečo, čím sa odmeníte hneď ako dnešnú časť práce splníte. Chcete si pozrieť film? Dať si obľúbené jedlo? Oboje? Neexistuje lepšia motivácia ako ľahko dosiahnutelná odmena.
8. Prekonávajte sa
Ďalšou, zaručene motivujúcou aktivitou je prekonávanie sa. Keď si stanovujete limity, stanovujte si ich tak ako uznáte za vhodné. Keď sa už však k limitom blížite, skúste ich prekonať. Skúste urobiť viac, ako ste plánovali, ako sa od vás požadovalo. Odmenou vám bude pocit zadosťučinenia. V skutočnosti neexistujú iné limity ako tie, ktoré si určíme sami. A prečo vôbec limity sú? Správne, aby sa prekonávali.
9. Sledujte úspech ostatných
V tomto prípade nás motivuje naše svedomie a taktiež pocit “a sakra, veď keď to dokáže on, prečo to nedokážem ja?”. Človek, ako tvor súťaživý prirodzene rád prekonáva ostatných a sám exceluje. Sledujte ľudí, ktorí za zaoberajú rovnakými záujimami ako vy a sledujte ich pokrok. Ideálnym médiom pre takúto aktivitu je práve blog - najmä ak konkrétny človek sám popisuje ako postupuje a zdieľa svoje rady s ostatnými.
10. Zapisujte a odškrtávajte
Jeden zo zaručených spôsobov ako vidieť pokrok je zapisovať si všetky úlohy, ktoré máte splniť a po ich následnom splnení ich alebo škrtnúť, alebo najlepšie nejako výrazne “odfajknúť”. Ideálne sa niečo takéto môže zmeniť v pretek sám so sebou o to dosiahnuť čo najviac “kvačiek”. Ak ste si veríte, môžete skúsiť aj vcelku radikálny spôsob dosahovania cieľov a to, že neprestanete, pokiaľ nemáte odfajknuté všetky úlohy na zozname. Prečo? No dôvod je jednoduchý :-). Keď ste to nemuseli urobiť dnes, akú máte motiváciu to spraviť zajtra?
Aké máte vy skúsenosti s prekonávaním lenivosti? Ste lenivý? Pochváľte sa v diskusii!
Inšpiráciu na článok som našiel na lifeoptimizer.org a insidestrength.com.
Máte konštruktívnu kritiku? Páčil sa vám článok? Chceli by ste viacej podobných článkov? Pridajte komentár!
Rok ďábla
Ak ste tento film nevideli, prosím, nenechajte si pokaziť umelecký dojem týmto blogpostom, radšej si film najprv pozrite a potom sem zavítajte opäť a podiskutujte o ňom.
Mierny (povedzme) nedostatok spánku ma donútil nerobiť nič konštruktívne naproti tomu som mal na výber rezignovane odísť do postele, alebo skúsiť využiť svoju zostávajúcu pozornosť na niečo iné – najskôr film. Polička s požičanými filmami od Soni mi toho ponúkala veľa, no na koniec moja ruka siahla po filme Rok ďábla. Jedna z motivácií bola rozhodne aj tá, že Jaromír Nohavica, ktorý v tomto filme hrá, bude koncertovať onedlho na Červenom kameni (Nohavica je jednoznačne môj najpočúvanejší interprét, aj podľa last.fm).
Wikipedia nám o tomto filme hovorí:
Rok ďábla je film Petra Zelenky a jeho přátel z roku 2002 s podtitulem film pro lidi, kteří dokážou slyšet melodie.
V hlavních rolích filmu hrají Jaromír Nohavica, Karel Plíhal a skupina Čechomor. Film je fiktivním dokumentem, odehrávajícím se v letech 1999 - 2000. Rok ďábla je příběh člověka, který se sice zbavil závislosti na alkoholu, ale přitom zoufale osaměl.
Film získal několik ocenění, mimo jinými Českého lva za režii i nejlepší film a hlavní cenu Karlovarského festivalu.
Nebudem rozoberať samotný dej filmu (keďže predpokladám, že ste ho videli a keďže si myslím, že by to nemalo zmysel) skôr by som chcel zdôrazniť, prečo ma tento film tak zaujal.
Keď tak spätne rozmýšľam, len ťažko by som našiel asi lepšie predpoklady pre „užitie“ si filmu, ako som mal ja. Jedným z nich bola jednoznačne moja neznalosť.
Ako som už spomenul a pre ľudí, ktorí ma poznajú je to asi jasné, mám Nohavicu veľmi rád. Jeho tvorbu poznám povedzme, nadpriemerne. Čechomor sa mi páči taktiež, ale v jeho tvorbe sa orientujem už kus menej. A o Karlovi Plíhalovi toho z takejto trojice viem asi najmenej.
Čo tým všetkým chcem naznačiť? Predpokladám, že som to dal už celkom jasne najavo, ale predsa: K hudbe akú tvoria vyššie spomenutí ľudia mám istý vzťah, čo keď sa skĺbilo s mojou neznalosťou, nebral som film ako fiktívny dokument. Preto ma film naozaj chytil a počas neho cezo mňa okrem zimomriavok prešla aj riadna dávka nervozity.
Prvé zrniečko myšlienky, že „asi tu nebude všetko s kostolným poriadkom“ vo mne skrslo až pri miznúcej scéne Karla Plíhala. Nečudo, že prvý navštívený web po dopozeraní filmu bola wikipedia otvorená práve na Plíhalovi. A keďže som zreteľne videl len birth date, bolo mi jasné na čom som. Neskôr ma o tom uistila len opäť wikipedia prezmenu otvorená na samotnom Roku ďábla, kde som si našiel slovo fiktívny dokument.
Každopádne sa mi takáto správna konštelácia hviezd postarala o úžasný umelecký zážitok a nemôžem urobiť nič iné, len odporúčať tento film aj ďalej.
Čo si myslíte o Roku ďábla vy?
P.s.: Prehral som.
Perfektný zostrih šialeností
Hoci som mal pôvodne na pláne niečo úplne iné, nedá mi toto neblognúť. Dve efektné a najmä akčné videá:
Report: Letný Tábor Trojstenu 2008
Po nejakej tej hodinke vo vlaku som sa predsa len rozhodol vytiahnuť z ruksaku notebook a napísať pár vrúcnych slov k skvelému, práve končiacemu sa týždňu, LTTčku.
Takto pred týždňom sme z Bratislavy odišli vlakom o 7:47 smerom ku Kysaku, kde sme prestúpili na vlak do Prešova, kde nás už čakal autobus do Lúčky-potokov. Cestou sme úspešne pozbierali niekoľko ďalších ľudí.
Čakalo nás celkom zaujímavé prostredie, pričom jedna z najpozoruhodnejších vecí bol fakt, že sme všetci nemali bývať v jednej spoločnej budove, ale po chatkách, v každej asi tak 4 až 5 ľudí. Zo začiatku sme sa tomu celkom tešili (objavovať možnosti takej chatky je naozaj paráda: jedna z prvých vecí, ktorá mi napadla bola či sa dá prehodiť frisbee disk cez okná na prvom poschodí z jednej strany na druhú cez chatku – dalo sa ), aj keď neskôr ukázalo, že všetko má aj svoje nevýhody. Jednou z nevýhod boli napríklad aj vplyvy počasia. Aj keď bola kosa alebo lialo, museli sme sa do spoločenskej aj do jedálne prepravovať vonkajškom (prekvapivo ). Tou už možno menej zjavnou nevýhodou bola teplota v chatke: keď bolo v noci zima, riadne sme to cítili, dokonca som neraz rozmýšľal, že sa vyspím radšej v osvedčenom, teplučkom spacáku. Kus neskôr som zistil, že mám nad hlavou dieru rozmerov asi 4mm x 20 cm, takže niet divu, že som v noci dokonca cítil ako sa mi len tak vlnia vlasy… Celkove však ubytovanie v chatkách bolo fajn obmenou.
S počasím ako takým sme mali dočinenia počas celého táboru. Ako som skonštatoval, počasie bolo náladovejšie ako niektoré účastníčky (nebrať vážne). Párkrát sa celkom prudko rozpršalo z pôvodne nevinne vyzerajúcej oblohy, ak správne rátam tak za celé LTT sme do nitky premokli asi dvakrát: počas nočného labyrintu, keď sa asi o druhej nad ránom rozpršalo a striedavo pršalo mrte, mrte dlho a neskôr počas výletu.
Jednou z vecí, ktoré sa mi na tábore naozaj páčili bola aj jeho téma. Naozaj milá a originálna téma: Opera. Prvý deň sme podpísali okrem klasických byrokratín aj zmluvu s Operou, kde sme boli na dĺžku trvania sústredka zamestnaní. Pozreli sme si úžasné prvé dejstvo opery Bakula (ktoré bolo stvorené ževraj iba behom dvoch hodín). Vedúci sa okrem rozbitého pohára a zábavy postarali aj o naozajstný umelecký zážitok 
. Po prvom dejstve však do opery vtrhol fantóm a keďže herci boli príliš vystrašení aby mohli pokračovať v hraní opery, program sa mohol rozbehnúť v plnom prúde. Neskôr sme ešte pomáhali riešiť napríklad poistné problémy opery a keď sa to úspešne podarilo, odmenou nám bola famózna hawai párty, so super drinkmi a hudbou a skvelo interaktívnou oblohou . Súčasťou celého príbehu bol aj fakt, že zvyšok opery (ďalšie dejstvá) mali nacvičiť jednotlivé družinky a ich prevedenie v posledný večer stálo za to. (neskôr sa snáď dokonca objaví video). Téma bola dotiahnutá do najmenších detailov, už len druboj vyzeraj super (mrzí ma, že som si ho neodfotil, ale som si skoro istý, že na jednej z fotiek určite bude).
Program bol ako inak skvelý. Parádny hudobný quíz, z ktorého niektoré „objavy“ aj teraz počúvam. Obzvlášť sa mi páčil nápad identifikovať pesničku zo série obrázkov , nemôžem zabudnúť na Horí ti maštaľ!. Skorumpované mesto plné dievčat na lentilkovanie a teroristov/tenoristov, bolo tiež skvelé. Do pamäte sa mi pravdaže vryl aj nočný labyrint (môj prvý) - celodružinkové (okrem b1, ktorá sa tvárila, že nás nepozná) skúšanie technoverzie doplerovho efektu o štvrtej ráno na okoloidúci autobus s následným feedbackom od vodiča vo mne zanechalo nezabudnuteľný zážitok 8) . Ďalej tradične dobré šarády (obohatil som svoje vedomosti o Hontianske Nemce a nanosekundu) aj s iba nožným prevedením (hm, sakra aj s takou cudnosťou). Vizuálne vysielanie signálov po kopcoch bolo tiež super. A ďalšie, ďalšie, na ktoré si len teraz neviem spomenúť . A pravdaže, nechýbali ani namakané prednášky.
Ľudia a tradične skvelá atmosféra nesklamali. Bolo jednoducho super, jedna z naj akcií akých som sa kedy zúčastnil. No a konečne, koniec kecov a odkaz na rozšírený zoznam účastníkov a vedúcich aj s icq a jabber/msn kontaktami.
Zoznam účastníkov s icq (xls)
Update: Sodstupom času rozmýšľam, ako som mohol spraviť takú hlúposť a zavesiť toto otvorene na web. Verím však, že k žiadnemu zneužitiu tohoto zoznamu nedošlo, že naopak bol užitočný. Ak sa nájde ešte niekto kto by mal o zoznam záujem, napíšte mi mail na mail zavináč jurajmasar bodka com.
A nejaké moje fotky z mobilu na picase: http://picasaweb.google.com/juraj.masar/LTT2008
Slovenský návod na prípravu popcornu
Už je to nejaký čas čo som si to všimol prvýkrát, ale tento raz som už mal pri sebe foťák tak som si to nemohol nechať ujsť. Slovenský návod na prípravu popcornu:
Juniorinternet 2008
Dnes mám za sebou prvý deň konferencie Juniorinternet 2008 a tu Vám prinášam moje prvé dojmy. (áno, jeden z dôvodu prečo teraz píšem tento post je, že viem, že zajtra ho bude vidno pri mojej prezentácií ).
Ako prvé by som chcel poznamenať, že som pomerne rád, že som sa na túto konferenciu vôbec dostal, keďže z mojich prihlásených projektov (blog.thomm.sk a tv.birdz.sk) prešiel prvotným hodnotením len tento blog. Hej, aj mne to prišlo najprv čudné až neskôr som si uvedomil, že tv.birdz.sk bola v dobe hodnotenia najskor offline Akonáhle som si toto uvedomil, prakticky som stratil aj tie akékoľvek zostatky z chuti po súťažení (minulý rok som skončil druhý, ale tak, v nižšej kategórií a s lepším projektom ako je môj blog), no konferencie som sa zúčastnil o to radšej, keďže som sa na nej mal príležitosť konečne stretnúť s ľudmi, ktorých poznám už dlhšie, ale zatial len na úrovni internetu.
Ako to teda prebiehalo?:) Ráno som sa zobudil, dal som niečo na seba a zavolal som tomsovi, kedy kde sa stretneme - cestu do Barónky, kde sa konferencia konala sme mali dosť podobnú. Plánovanú električku som na koniec samozrejme nestihol (to by som nebol ja, že ), no napriek tomu sme k Barónke úspešne dorazili ešte pred začiatkom konferencie.. Po úspešnej registrácií sa k nám ešte pripojil serion.
Ďalej sme si vypočuli príhovor k otvoreniu konferenicie, neskôr samotnú prezentáciu viacerých projektov a v neposlednom rade pomerne zaujímavé prednášky.
Na záver by som chcel ešte dodať, že som rád, že niekto niečo podobné vôbec organizuje, lebo je fajn mať možnosť stretnúť ľudí z celého Slovenska a dúfam, že sa mi podarí zúčastniť sa konferencie aj na budúci rok.
IT Crowd - prekecy, blbosti
Predpoklám, že väčšina návštevníkov tohoto blogu tento skvelý sitcom bezprostredne pozná, veď hlášky ako “Have you tried turning it off and on again?” sa stávajú už pomaly kultovými. Avšak nikto nie je dokonalý a aj vďaka tomu mohlo vzniknúť toto skvelé video prekecov z IT Crowd. Ak tento sitcom nepoznáte, asi vam to veľa nepovie, ale ak hej, snáď si ho užijete aspoň tak ako ja.
Sk-nic si z nás asi (opäť) robí dobrý deň
Ak máte vlastnú .sk doménu tak si týchto 6 znakov pravdepodobne pamätáte. Akoby aj nie, veď sk-nic poburuje, niekedy len tak zo špásu zruší slovenský internet, vlastne si teda robí čo chce. Skutočne mám dojem, že sk-nic je asi tak legendárny ako Chuck Norris :). Tiež som sa po troche googlenia dozvedel, že v sk-nic pravdepodobne niekto droguje a môžem vlastne povedať, že sk-nic je paradoxne rakovina slovenského internetu. A hoci sa podávali trestné oznámenia, či robili petície, ničoho sa vlastne nedosiahlo.
A aby som len nelinkoval, idem kydať tiež. Adresy bydlisiek fyzických osôb, ktoré majú na seba registrovanú .sk doménu pre sk-nic asi veľa neznamenajú, keďže si ich môže ceľkom ľahko zistiť každý. V whois databáze sa síce nenachádzajú, ale to nevadí. Ako na to teda?
1) otvoríme si whois.sk-nic.sk a zistíme sk-nic identifikátor našej obete.
2) prejdeme na www.sk-nic.sk, otvoríme si formulár F6, zadáme identifikátor obete, ktorý sme zistili v prvom kroku a akúkoľvek slovenskú doménu.
3) Hotovo! Už len opíšeme údaje obete z monitora.
A aby toho nebolo málo, takýchto prešľapov je v sk-nice očividne viac. Nedávno, keď som generoval SSL certifikáty pre Apache na serveroch, ktoré spravujem, napadlo mi pozrieť si certifikát, ktorý vydala Prvá slovenská certifikačná autorita. Vedel som, že sk-nic od nej má certifikát (na https://www.sk-nic.sk sa naozaj aj nachádza) tak som si otvoril v prehliadači https://www.sknic.sk (bez pomlčky !). Dočkal som sa certifikátu, i keď nebol práve z Prvej certifikačnej :). “localhost.localdomain” a po akceptovaní na mňa čakala milá, usmievavá defaultná stránka Apache2.0 na CentOS.
Verím, že aspoň trochu týmto článkom prispejem k tomu, aby sa v sk-nice trochu upratalo. Preto ak sa vám članok páčil, zahlasujte zaň na vybrali.sme.sk, nech sa o ňom dozvie čo najviac ľudí.
A ešte na záver by som pridal radu. Ak si chcete zaregistrovať .sk doménu, dvakrát zvážte, či by pre Vás nebola lepšia napríklad taká .com alebo .eu doména. Možno ušetríte mnoho nervou.
UPDATE: Editoval som článok, keďže, ako ma dusoft správne upozornil, adresa nie je osobný údaj.
