Archive for Október, 2007

Interview: Harry Potter a Oblúk smrti


2007
10.31

Harry Potter Hoci slovenské vydanie siedmej knihy od Rowlingovej ešte nevyšlo, na slovenskom internete sa už nachádza ďalšie pokračovanie bestselleru.

Jedná sa o fanfiction od slovenskej autorky. Možno ho nájsť na viacerých miestach, avšak jeho oficiálne sídlo je na www.potter.sk.

Príbeh nadväzuje na epilóg k siedmej knihe, popisuje Harryho život v dospelosti.

Nie je to štýl Rowlingovej, napriek tomu sa číta ľahko a vie zaujať.

A tu už sľúbené interview s autorkou pokračovania.

Čo ťa viedlo k napísaniu pokračovania siedmeho dielu?
Vlastne som si písala nejaké poviedky už predtým a mala som pocit, že by som mala niečo napísať. Tak mi raz večer napadlo, že pokračovanie by mohlo byt fajn, ale myslela som, že by sa ten nápad zdal hlúpy ostatným. A na druhý deň jedna učiteľka na prednáške povedala, aby sme vždy zrealizovali svoje myšlienky a dotiahli ich do konca, akokoľvek by mali byt hlúpe a tak som sa rozhodla, že to skúsim.

Prečo práve Oblúk smrti? Kde si hľadala inšpiráciu pre dej? S akými ohlasmi sa stretávaš?
Názov som na začiatku vôbec nemala. Bola som rozhodnutá nevracať sa ani nijak oživovať Voldemorta či smrtijedov, ale nevedela som, ako tam vytvoriť to napätie a toho protivníka. Asi až pri 5 či 6 kapitole mi napadol Oblúk, ale ako už neviem, pretože moja inšpirácia prichádza proste v okamihu, keď píšem. Len zriedka mám niečo premyslené dopredu. Dokonca ani ešte nemám vymyslený záver. A ohlasy? Prvý ohlas bol, že som to niekomu ukradla, pretože sa zdalo podozrivé, že som naraz napísala 6 kapitol. Ale po prečítaní sa autor toho komentára ospravedlnil za predčasné závery a väčšinou sú všetky ohlasy už len kladné, prípadne nejaká konštruktívna kritika, ktorú som prijala ako dobre mienenú radu a snažila sa zlepšiť, čo sa dalo.

A teraz otázka ktorá napadne väčšinu slovenských čitateľov: Prečo používaš české názvy v textoch písaných po slovensky? Nepíše sa ti to ťažšie? Aký to má zmysel?
Túto otázku som už naozaj počula často. Nepíše sa mi to ťažšie, pretože už 3 roky žijem v Čechách a posledné 2 diely som čítala v češtine, takže na tieto mená som zvyknutá a asi by som občas musela hľadať v knihách, ak by som chcela použiť naopak mená slovenské. Píšem takto preto, lebo si myslím, že moja slovná zásoba v rodnom jazyku je bohatšia a tiež preto, že niektorí moji známi zo Slovenska sa vyjadrili, že než čítať česky, radšej nebudú čítať vôbec, alebo si radšej počkajú na preklad. A myslím, že pre českých čitateľov je to možnosť spoznať náš jazyk, pretože na mňa zase českí kamaráti naliehajú, aby som im ho viac priblížila. Ale Česi sa so slovenskými menami nemali rozhodne šancu stretnúť, takže kompromis.

Tvoje pokračovanie má aktuálne 37 kapitol, čo naozaj nie je malo. Ako vidíš ďalší vývoj príbehu?
No, povodne som ani nedúfala, že sa tak ďaleko dostanem. Čo sa týka ďalšieho vývoja, myslím, že bude prekvapením, ako sa to vyvinie so Síriusom a tiež Severus Snape zohrá dôležitú úlohu. Ale viac neprezradím, lebo sama neviem. Ono to príde časom.

Kapitoly pribúdajú celkom rýchlo, nemáš problémy s časom? Veď napísať takú kapitolu určite nejakú dobu trvá.
No, výhodou vysokej školy je niekedy viac voľna naraz, inokedy naopak. Najviac však napíšem v práci, kam chodím cez víkendy a ak to ide dobre, som schopná za 12 hodín napísať aj 4 kapitoly. Inokedy, keď sa zaseknem to trvá aj niekoľko dní, bohužiaľ aj to sa stava.

Viem, že na pokračovaní nepracuješ sama. Kto ti pomáha?
S korekciou mi pomáha Bellatrix, s ktorou som sa vďaka tomuto pokračovaniu zoznámila. Zaujímavé je, že je Češka, takže je obdivuhodné, že sa podujala na korekciu slovenského textu, ale myslím, že nám to spolu ide veľmi dobre. Okrem toho možno prispeje aj inak, ale to zatiaľ nebudem prezrádzať.

Tak Ti ďakujem za Tvoj čas a prajem veľa chuti do písania ďalších kapitol.
Ďakujem a ja prajem čitateľom trpezlivosť pri čakaní na pokračovanie a aby sa im to hlavne páčilo.

p.s.: no čo, Karol Sudor zo mňa nebude :)

Slovenské domény sú drahé


2007
10.31

Domény To je fakt a nie je to novinka. 714 Sk na rok je dosť.

Dnes som registroval dve .com a .info domény na GoDaddy. Pôvodne ma zaujal balík domien

niečo.com
niečo.net
niečo.org
niečo.info

za 21 EUR. Tak som sa opýtal googla, kolko je to slovenských.
700 Sk.

A tak sa sám seba pýtam. Čo je viac? Štyri domény (niečo.com, niečo.net, niečo.org, niečo.info) alebo jedna (niečo.sk) za porovnateľnú cenu?

Naši českí bratia pred nedávnom ceny za národnú doménu potlačili dosť nízko, bolo by fajn, keby niečo také navštívilo aj Slovensko.

Dan Brown – Anjeli a démoni


2007
10.27

Obálka knihy Anjeli a démoniPred pár dňami sa mi do rúk dostala ďalšia z kníh pomerne populárneho autora, Dana Browna. S chuťou som sa do nej pustil. Čo sa v knihe odohrávalo? Nemohol by som to napísať lepšie, ako je to na Wikipédií, dovolím si ju preto citovať:

Starodávne bratstvo iluminátov (osvietených) je odvekým nepriateľom akéhokoľvek náboženstva. Hlavne však katolíckej cirkvi. Toto bratstvo bolo tvorené vedcami a veľkými učencami ako napr. Galileo Galilei ktorí sa snažili poprieť existenciu Boha, a dokázať vznik a fungovanie sveta na základe vedy. Američan, historik umenia Robert Langdon bol pozvaný do vedeckého inštitútu CERN vo Švajčiarsku aby pomohol riešiť vraždu Leonarda Vetru, jedného z najlepších tamojších vedcov, ktorý sa snažil pomocou vedy dokázať existenciu Boha. Langdon sa dozvedá o látke zvanej antihmota. Vetrova dcéra, taktiež vedkyňa, poúča Langdona o obrovských ničivých účinkoch antihmoty. Nato sa zistí, že najväčšiu doposiaľ vyrobenú vzorku antihmoty ukradli ilumináti, a ich najväčšou túžbou je počas konkláve zrovnať pomocou antihmoty Vatikán so zemou. Akoby nebolo dosť, si vezmú štyroch kardinálov, najväčších favoritov na post nového pápeža ako rukojemníkov.

Po otvorení knihy, prečítaní úvodu a prezretí mapky Vatikánu, ktorá sa nachádza na začiatku knihy som bol hodený priamo do deja. Pred vraždou. To len umocnilo môj pocit podobnosti knihy s knihou Da Vinciho kód, ktorú som čítal už dávnejšie. Zo začiatku bol pre mňa dej pomerne pasívny, síce plný neznáma, ale nie nejako extra napínavý. Keď sa však kniha dostala do “najlepšieho”, nemohol som sa od nej odtrhnúť a strávil som pri nej jedno celé poobedie, od druhej po deviatu hodinu.

Keď som mal po 200 stranách pocit, že “však by sa to mohlo do piatich kapitol uzavrieť, čo môže byť v tých ďalších 300 stranách ?” tak som mohol tušiť, že tento pocit sa objaví ešte niekoľkokrát.

Dej bol však plný zvratov, ktoré sa ale už niekoľko strán pred tým dali celkom ľahko predpokladať. Ako som neskôr spočítal, podarilo sa mi to až štyrikrát uhádnuť, čo sa bude diať. Ale koniec a rozuzlenie by mi ani vo sne nenapadlo preto to milo oživilo knihu.

Téma sa opäť dotýkala cirkvy (pre mňa opäť, keďže som ako prvú jeho knihu čítal Da Vinciho kód). Zo štýlu napísania sa mi najviac páčili rôzne metafory, nad ktorými sa bolo treba chvíľu zamyslieť.

Jedna za všetky: (voľná reprodukcia, presne si to nepamätám a nechce sa mi to hľadať v knihe :) )

Môj otec vždy argumentoval za obe strany möbiovho pásika.

Celkovo knihu hodnotím kladne, pridala sa k tým, do ktorých som sa dokázal zažrať a nevnímať realitu :) Ak máte radi napínavý a najmä akčný dej, určite po nej siahnite.

Príbeh Kelsey Briggs


2007
10.20

Včera som opäť chvíľu surfoval po youtube, keď ma zaujalo video “The Kelsey Briggs Story.”. Tu je, aby sa podobných tragédií v budúcnosti dialo čo najmenej.

Blogujem, bloguješ, blogujeme


2007
10.17

Spisovateľ Dnes je slovo blog fenomén. Blogy si zakladajú vysokoškolskí profesori, špičkoví odborníci na rôzne témy, ale aj “obyčajní” ľudia.

Niektorí blogujú za vidinou ľahkého zárobku, niektorí chcú pomôcť ostatným zdieľaním cenných informácií, iní zase len tak z dlhej chvíle..

Už dávno som si povedal, že si založím blog. Prečo? Ani jeden z vyššie spomenutých dôvodov to u mňa nebol. Kôli prestíži. Kôli zviditeľneniu samého seba. Kôli nájdeniu nových priateľov, ľudí, ktorí majú podobné záľuby, podobné názory.

Keď však človek začne nad tým priveľmi rozmýšľať, uvedomí si, že mu na tom záleží až priveľmi. Svoje texty si kontroluje viacej ráz, vety neustále preformulováva, aj niekoľko minút rozmýšľa, ako začať spisovať svoje myšlienky. To síce môže byť fajn, ale potom mu jeden článok trvá napísať omnoho dlhšie, čo po čase vedie k znechuteniu. Znechuteniu, koľko energie tomu venujete a (takmer) žiadna odozva. To je štádium, keď vás poteší každý jeden komentár, každý jeden odkaz z iného webu, o ktorý ste sa sami nepričinili.

Potom po čase, ak to z blogovaním nenecháte to prestane. Táto “tréma” zmizne. Uvedomíte si, ak chcete, čítajte ma, ak nechcete, nečítajte. Začnete písať články bez hlavy a päty, ako je tento – články s nulovou informačnou hodnotou. :)

Čítal som už viacej rád, ako jednoducho blogovať. Napríklad, “používajte blog, ako zápisník pre veci, ktoré vás zaujímajú“, “píšte len o témach, ktorým sa venujete, ku ktorým máte čo povedať” či aj spomínané “píšte uvoľnene a vaši čitatelia si vás nájdu“.

Napríklad, nedokážem napísať recenziu na službu, ktorá má síce zaujala, ale nenadchla ma naozaj až tak. (konkrétne teraz hovorím o WriteToMyBlog.com určite sa na to pozrite, vyzerá to zaujímavo).

Tak budem sa snažiť písať tak uvoľnene a najmä tak, aby vám to prinieslo nejaký úžitok a nepomysleli by ste si “strata času”.

Pekný článok na túto tému inak napísala mashishka a celý blog na tému “zarábanie na internete” píše Embuck.

A na záver, ak by som mal povedať ešte aj pár svojich rád tak by som asi napísal. Píšte tak, nech sa to číta ľahko a píšte pozitívne. Keď budete na blogu len nadávať, prípadne písať samé negatívne ladené články, myslím, že čitateľov si budete hľadať ťažšie. Snažte sa písať tak, aby to nemohlo vyznieť arogantne. A linkujte. HTML predsa znamená Hypertext Markup Language.

No, ako sa hovorí po vojne je každý generál, resp. každý dokáže mudrovať, ale či sa mi vyššie spomenuté veci darí dodržiavať už musia posúdiť ostatní. :)

Štát je tu pre občana: vyclievanie balíkov


2007
10.15

Keď som si nedávno objednal tovar z Floridy, netušil som čím
všetkým budem musieť prejsť. Objednávka išla skvelo. Vybral som si
tovar v americkom e-shope, zadal adresu, prostredníctvom PayPal
zaplatil. Hotovo. Trvalo to do 10 minút. Skvelé, povedal som si, keď
je nakupovanie z druhého konca sveta takéto jednoduché.

O to viac som bol prekvapený, keď mi domov miesto žltého
lístočku na prebratie zásielky prišiel žltý lístoček na prebratie
nejakého listu neznámeho pôvodu. Išlo o predvolanie, k splateniu
colného dlhu. No hm, mohol som si to uvedomiť skôr, že to, že
zásielky z Európskej únie bez problémov prídu až domov, neznamená
to, že je to tak aj so zásielkami z Ameriky. Hm, moja chyba. Ale
tak,(keď to dokáže Ubuntu, prečo by to nedokázala aj iná zásielka? :) )

Zistil som teda, že je to bežný postup. Vyzbrojil som sa
teda informáciami z
http://www.usaboard.sk/forum/12372/preclievanie-balikov-z-usa.php,
kde sa nachádzajú naozaj rôzne zaujímavé rady. Napríklad, že clo sa
odpúšťa zásielkám do hodnoty 22 EUR, to, že keďže častokrát sa
proformafaktúry, ktoré máte doniesť a z ktorých Vám neskôr
vypočítajú colný dlh častokrát falšujú, aj odporúčanie “ak máte
nervy a ste si istí, že v balíku sa nenachádza kópia faktúry,
kľudne si faktúru vyrobte sami”. Ja som si však povedal, že to, či
budem platiť clo 250Sk alebo 300Sk mi nestojí za to podstupovať
nejaké riziko.

Okej, tak zaplatím clo. Len nech dostanem balík. Tak kam mám
ísť? Hm, balík si môžem prevziať na vyclievacom oddelení pošty na
Tomášikovej 54 v Bratislave. Druhý koniec mesta. Nevadí. Skočím tam
niekedy po škole. Kedy majú tie hodiny pre verejnosť? Aha. 7.30 –
12.00 a 12.30 až 14.30? Tak pre ľudí? Ako si má pracujúci človek,
alebo študent, ktorý má v tomto čase školu vybrať zásielku, keď sú
mu takto priaznivo nastavené otváracie hodiny?

Hm, zajtra mi odpadá prvá hodina. Idem do školy na druhú. O
8:55 tam musím byť. Kebyže mi o 7:30 dajú zásielku, stihnem sa
otočiť a prísť do školy. Tak si privstanem o 5:45.

Pomocou dvoch budíkov vstanem, najem sa, oblečiem sa a niečo
po štvrť na sedem sa už veziem v jednotke na druhý koniec mesta.
Prídem k správnemu okienku päť minút pred pol.

O päť minút sa mi otvorí okienko. Sedí za ním colník, ktorý
sa ma pohodičkovým tempom pýta na pár vecí. Dávam mu občiansky,
predvolanie, vytlačenú históriu z PayPal. Chvíľu si mĺkvo pozerá
veci v okienku, potom zamrmle “v poriadku, počkajte prosím chvíľku.”
Poteším sa, ešte to bez problémov stíham. “Prosím ťa,
prines mi (nepamätám si čo). Koľko má rokov, 18?” počujem z okienka.
Colník si opäť pohodičkovým tempom obzerá môj občiansky z obidvoch
strán, otvára okienko a oznamuje mi, že keďže nie som právne
zodpovedný, nemôžu mi zásielku vydať. Musím poslať rodiča. To je
pekné. Nepochybujem, že má pravdu, ale to nemohli niekde napísať? V
tlačive, ktoré mi prišlo bolo povedané, že musím mať preukaz
totožnosti, nejakú faktúru a hotovosť na zaplatenie colného dlhu.
To, že musím mať 18 nebolo niekde ani naznačené! Naozaj je to taký
problém dať na nejaký z tých papierov poznámku, že ten, kto si chce
zásielku prevziať musí byť plnoletý, inak musí prísť jeho zákonný
zástupca? Ani na internete pri otváracích hodinách vyclievacieho
oddelenia, ani v papieroch.

Dobre. čo už. Volám mame. Príde. O nejakých 45 minút už
čakám znovu pred okienkom, teraz už s posilou. Medzi tým prišlo pár
iných ľudí. Každý sa sťažuje na byrokraciu.

O 15 minút dostávam papier a šek na dvesto sedemdesiat
korún. Idem ho s maminou zaplatiť do pošty vedľa, vraciam sa,
dostávam ďalšie potvrdenie, idem o dve poschodia nižšie, dostávam
balík. Je hm, štvrť na desať. Kým sa dostanem späť do Dúbravky, je
desať hodín. Vstával som niečo pred šiestou.. takže celá táto
byrokracia so všetkými nedorozumeniami ma stála v pondelok ráno 4
hodiny.

Nabudúce už asi objednávam len z Európskej únie ak sa bude
dať, lebo to naozaj nestojí za tie nervy a stratený čas. A na záver.
Ak budete potrebovať nejaké informácie ohľadom vyclievacieho
konania, určite si pozrite www.colnasprava.sk, nájdete tam všetko čo budete potrebovať… (v čase písania článku je na stránke akurát nápis “There is no content available.”)

a ešte pár perličiek z usaboard.sk:

“V kazdom pripade tam nedaj cenu viac ako $100 aj ked veci budu mat
vysiu hodnotu,lebo ti magori na colnici u nas sa potom radi pohrabu
v tvojom baliku a moze sa stat,ze ti nejake veci z balika zmiznu
lebo balik ,ako ti povedia ti gaspari z colnice,prisiel “poskodeny”
a to uz potom nie je ich chyba.inac posli to klasickou postou,mas to
doma do 10 dni.good luck ”

“Zdravim,
s tymto nejake skusenosti mam. Kupil som nieco cez ebay, doslo, tie
ku*vy to zadrzali a musel som platit clo. Prva vec – je uplny zakaz
dovazat pouzitu elektroniku – tak sa proste musis tvarit, ze je to
nove. Ja som o tom nevedel, tak som sa priznal, a ten zmrd si odomna
pytal uplatok.. nevermind.

Tiez som sellerovi povedal, aby to zaskrtol ako ‘gift’, ono to ale
moc nepomaha, colnici tie baliky otvaraju, cize vedia co tam je, a
clo sa musi platit aj z daru. 19% DPH + clo (na elektroniku myslim
2%). Takze tak. Mna osobne cely ten proces dost nasral, dlhe
cakanie, a nevidim najmensi dovod, preco by som mal tomuto statu
platit za nieco, za co som uz raz riadne zaplatil.

Ako odrb pre odvaznejsich doporucujem toto: Proste sfalsuj ten vypis
uctu, ktorym im budes dokladovat, kolko to stoji. Staci mala uprava
vo worde a fotak nestoji 1500$, ale 150$ dolcov. Oni to nemaju ako
overit. Treba len byt dobry klamar a mat pevne nervy (kratenie cla
je totiz myslim trestny cin), no a hlavne sa ujistit, ze predajca
kopiu platby nepribalil do baliku!!! Tolik. ”

Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk.