Ak ste tento film nevideli, prosím, nenechajte si pokaziť umelecký dojem týmto blogpostom, radšej si film najprv pozrite a potom sem zavítajte opäť a podiskutujte o ňom.
Mierny (povedzme) nedostatok spánku ma donútil nerobiť nič konštruktívne naproti tomu som mal na výber rezignovane odísť do postele, alebo skúsiť využiť svoju zostávajúcu pozornosť na niečo iné – najskôr film. Polička s požičanými filmami od Soni mi toho ponúkala veľa, no na koniec moja ruka siahla po filme Rok ďábla. Jedna z motivácií bola rozhodne aj tá, že Jaromír Nohavica, ktorý v tomto filme hrá, bude koncertovať onedlho na Červenom kameni (Nohavica je jednoznačne môj najpočúvanejší interprét, aj podľa last.fm).
Wikipedia nám o tomto filme hovorí:
Rok ďábla je film Petra Zelenky a jeho přátel z roku 2002 s podtitulem film pro lidi, kteří dokážou slyšet melodie.
V hlavních rolích filmu hrají Jaromír Nohavica, Karel Plíhal a skupina Čechomor. Film je fiktivním dokumentem, odehrávajícím se v letech 1999 – 2000. Rok ďábla je příběh člověka, který se sice zbavil závislosti na alkoholu, ale přitom zoufale osaměl.
Film získal několik ocenění, mimo jinými Českého lva za režii i nejlepší film a hlavní cenu Karlovarského festivalu.
Nebudem rozoberať samotný dej filmu (keďže predpokladám, že ste ho videli a keďže si myslím, že by to nemalo zmysel) skôr by som chcel zdôrazniť, prečo ma tento film tak zaujal.
Keď tak spätne rozmýšľam, len ťažko by som našiel asi lepšie predpoklady pre „užitie“ si filmu, ako som mal ja. Jedným z nich bola jednoznačne moja neznalosť.
Ako som už spomenul a pre ľudí, ktorí ma poznajú je to asi jasné, mám Nohavicu veľmi rád. Jeho tvorbu poznám povedzme, nadpriemerne. Čechomor sa mi páči taktiež, ale v jeho tvorbe sa orientujem už kus menej. A o Karlovi Plíhalovi toho z takejto trojice viem asi najmenej.
Čo tým všetkým chcem naznačiť? Predpokladám, že som to dal už celkom jasne najavo, ale predsa: K hudbe akú tvoria vyššie spomenutí ľudia mám istý vzťah, čo keď sa skĺbilo s mojou neznalosťou, nebral som film ako fiktívny dokument. Preto ma film naozaj chytil a počas neho cezo mňa okrem zimomriavok prešla aj riadna dávka nervozity.
Prvé zrniečko myšlienky, že „asi tu nebude všetko s kostolným poriadkom“ vo mne skrslo až pri miznúcej scéne Karla Plíhala. Nečudo, že prvý navštívený web po dopozeraní filmu bola wikipedia otvorená práve na Plíhalovi. A keďže som zreteľne videl len birth date, bolo mi jasné na čom som. Neskôr ma o tom uistila len opäť wikipedia prezmenu otvorená na samotnom Roku ďábla, kde som si našiel slovo fiktívny dokument.
Každopádne sa mi takáto správna konštelácia hviezd postarala o úžasný umelecký zážitok a nemôžem urobiť nič iné, len odporúčať tento film aj ďalej.
Čo si myslíte o Roku ďábla vy?
P.s.: Prehral som.
), aj keď neskôr ukázalo, že všetko má aj svoje nevýhody. Jednou z nevýhod boli napríklad aj vplyvy počasia. Aj keď bola kosa alebo lialo, museli sme sa do spoločenskej aj do jedálne prepravovať vonkajškom (prekvapivo 
. Po prvom dejstve však do opery vtrhol fantóm a keďže herci boli príliš vystrašení aby mohli pokračovať v hraní opery, program sa mohol rozbehnúť v plnom prúde. Neskôr sme ešte pomáhali riešiť napríklad poistné problémy opery a keď sa to úspešne podarilo, odmenou nám bola famózna hawai párty, so super drinkmi a hudbou a skvelo interaktívnou oblohou 