Dnes je slovo blog fenomén. Blogy si zakladajú vysokoškolskí profesori, špičkoví odborníci na rôzne témy, ale aj “obyčajní” ľudia.
Niektorí blogujú za vidinou ľahkého zárobku, niektorí chcú pomôcť ostatným zdieľaním cenných informácií, iní zase len tak z dlhej chvíle..
Už dávno som si povedal, že si založím blog. Prečo? Ani jeden z vyššie spomenutých dôvodov to u mňa nebol. Kôli prestíži. Kôli zviditeľneniu samého seba. Kôli nájdeniu nových priateľov, ľudí, ktorí majú podobné záľuby, podobné názory.
Keď však človek začne nad tým priveľmi rozmýšľať, uvedomí si, že mu na tom záleží až priveľmi. Svoje texty si kontroluje viacej ráz, vety neustále preformulováva, aj niekoľko minút rozmýšľa, ako začať spisovať svoje myšlienky. To síce môže byť fajn, ale potom mu jeden článok trvá napísať omnoho dlhšie, čo po čase vedie k znechuteniu. Znechuteniu, koľko energie tomu venujete a (takmer) žiadna odozva. To je štádium, keď vás poteší každý jeden komentár, každý jeden odkaz z iného webu, o ktorý ste sa sami nepričinili.
Potom po čase, ak to z blogovaním nenecháte to prestane. Táto “tréma” zmizne. Uvedomíte si, ak chcete, čítajte ma, ak nechcete, nečítajte. Začnete písať články bez hlavy a päty, ako je tento – články s nulovou informačnou hodnotou. 
Čítal som už viacej rád, ako jednoducho blogovať. Napríklad, “používajte blog, ako zápisník pre veci, ktoré vás zaujímajú“, “píšte len o témach, ktorým sa venujete, ku ktorým máte čo povedať” či aj spomínané “píšte uvoľnene a vaši čitatelia si vás nájdu“.
Napríklad, nedokážem napísať recenziu na službu, ktorá má síce zaujala, ale nenadchla ma naozaj až tak. (konkrétne teraz hovorím o WriteToMyBlog.com určite sa na to pozrite, vyzerá to zaujímavo).
Tak budem sa snažiť písať tak uvoľnene a najmä tak, aby vám to prinieslo nejaký úžitok a nepomysleli by ste si “strata času”.
Pekný článok na túto tému inak napísala mashishka a celý blog na tému “zarábanie na internete” píše Embuck.
A na záver, ak by som mal povedať ešte aj pár svojich rád tak by som asi napísal. Píšte tak, nech sa to číta ľahko a píšte pozitívne. Keď budete na blogu len nadávať, prípadne písať samé negatívne ladené články, myslím, že čitateľov si budete hľadať ťažšie. Snažte sa písať tak, aby to nemohlo vyznieť arogantne. A linkujte. HTML predsa znamená Hypertext Markup Language.
No, ako sa hovorí po vojne je každý generál, resp. každý dokáže mudrovať, ale či sa mi vyššie spomenuté veci darí dodržiavať už musia posúdiť ostatní.
