Pred pár dňami sa mi do rúk dostala ďalšia z kníh pomerne populárneho autora, Dana Browna. S chuťou som sa do nej pustil. Čo sa v knihe odohrávalo? Nemohol by som to napísať lepšie, ako je to na Wikipédií, dovolím si ju preto citovať:
Starodávne bratstvo iluminátov (osvietených) je odvekým nepriateľom akéhokoľvek náboženstva. Hlavne však katolíckej cirkvi. Toto bratstvo bolo tvorené vedcami a veľkými učencami ako napr. Galileo Galilei ktorí sa snažili poprieť existenciu Boha, a dokázať vznik a fungovanie sveta na základe vedy. Američan, historik umenia Robert Langdon bol pozvaný do vedeckého inštitútu CERN vo Švajčiarsku aby pomohol riešiť vraždu Leonarda Vetru, jedného z najlepších tamojších vedcov, ktorý sa snažil pomocou vedy dokázať existenciu Boha. Langdon sa dozvedá o látke zvanej antihmota. Vetrova dcéra, taktiež vedkyňa, poúča Langdona o obrovských ničivých účinkoch antihmoty. Nato sa zistí, že najväčšiu doposiaľ vyrobenú vzorku antihmoty ukradli ilumináti, a ich najväčšou túžbou je počas konkláve zrovnať pomocou antihmoty Vatikán so zemou. Akoby nebolo dosť, si vezmú štyroch kardinálov, najväčších favoritov na post nového pápeža ako rukojemníkov.
Po otvorení knihy, prečítaní úvodu a prezretí mapky Vatikánu, ktorá sa nachádza na začiatku knihy som bol hodený priamo do deja. Pred vraždou. To len umocnilo môj pocit podobnosti knihy s knihou Da Vinciho kód, ktorú som čítal už dávnejšie. Zo začiatku bol pre mňa dej pomerne pasívny, síce plný neznáma, ale nie nejako extra napínavý. Keď sa však kniha dostala do “najlepšieho”, nemohol som sa od nej odtrhnúť a strávil som pri nej jedno celé poobedie, od druhej po deviatu hodinu.
Keď som mal po 200 stranách pocit, že “však by sa to mohlo do piatich kapitol uzavrieť, čo môže byť v tých ďalších 300 stranách ?” tak som mohol tušiť, že tento pocit sa objaví ešte niekoľkokrát.
Dej bol však plný zvratov, ktoré sa ale už niekoľko strán pred tým dali celkom ľahko predpokladať. Ako som neskôr spočítal, podarilo sa mi to až štyrikrát uhádnuť, čo sa bude diať. Ale koniec a rozuzlenie by mi ani vo sne nenapadlo preto to milo oživilo knihu.
Téma sa opäť dotýkala cirkvy (pre mňa opäť, keďže som ako prvú jeho knihu čítal Da Vinciho kód). Zo štýlu napísania sa mi najviac páčili rôzne metafory, nad ktorými sa bolo treba chvíľu zamyslieť.
Jedna za všetky: (voľná reprodukcia, presne si to nepamätám a nechce sa mi to hľadať v knihe 
)
Môj otec vždy argumentoval za obe strany möbiovho pásika.
Celkovo knihu hodnotím kladne, pridala sa k tým, do ktorých som sa dokázal zažrať a nevnímať realitu Ak máte radi napínavý a najmä akčný dej, určite po nej siahnite.